Na úvod je nutné zdôrazniť, že problematika tohto článku a stanovisko Najvyššieho správneho súdu SR sa
nedotýka doterajšej dlhodobej súdnej praxe, v zmysle ktorej zákon č. 50/1976 Zb. Stavebný zákon v znení
neskorších predpisov (ďalej ako „Stavebný zákon“) výslovne upravuje okruh účastníkov kolaudačného konania,
a preto je vzhľadom na § 140 Stavebného zákona vylúčená aplikácia zákona č. 71/1967 Zb. Správny poriadok
v znení neskorších predpisov (ďalej ako „Správny poriadok“) 1 .
Najvyšší správny súd SR sa v rozsudku 1Svk/13/2021 zo dňa 23.06.2023 zaoberal otázkou okruhu účastníkov
kolaudačného konania v prípade, ak kolaudačnému konaniu predchádzalo správne konanie o posudzovaní
vplyvov na životné prostredie, pričom prišiel ku záverom, ktoré zásadným spôsobom menia zaužívanú prax
v kolaudačných konaniach, ktorým predchádzalo konanie o posudzovaní vplyvov na životné prostredie.
Podľa § 3 písm. h) zákona č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie v znení neskorších
predpisov (ďalej ako „Zákon o posudzovaní vplyvov“):
„h) povoľovacie konanie je konanie, v ktorom sa rozhoduje o návrhu na vydanie povolenia vo vzťahu k
navrhovanej činnosti alebo jej zmene podľa osobitných predpisov“
Podľa § 24 ods. 2 Zákona o posudzovaní vplyvov:
„Dotknutá verejnosť má postavenie účastníka v konaniach uvedených v tretej časti a následne postavenie
účastníka v povoľovacom konaní k navrhovanej činnosti alebo jej zmene, ak uplatní postup podľa odseku
3, ak jej účasť v konaní už nevyplýva z osobitného predpisu. 24 ) Na odôvodnené písomné stanoviská a
pripomienky podané v konaní podľa tretej časti tohto zákona o ktorých už bolo rozhodnuté, sa nemusí prihliadať v
povoľovacom konaní k navrhovanej činnosti. Právo dotknutej verejnosti na priaznivé životné prostredie, ktorá
prejavila záujem na navrhovanej činnosti alebo jej zmene postupom podľa odseku 3, môže byť povolením
navrhovanej činnosti alebo jej zmeny alebo následnou realizáciou navrhovanej činnosti alebo jej zmeny priamo
dotknuté.“
Uvedené ustanovenia Zákona o posudzovaní vplyvov boli v praxi správnymi orgánmi doteraz aplikované tak, že
zainteresovaná verejnosť, ako účastník správneho konania o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, mala
bez ďalšieho, automaticky postavenie účastníka konania v nadväzujúcich povoľovacích konania – územnom
konaní, stavebnom konaní a tiež aj v kolaudačnom konaní.
Takýto postup správnych orgánov bol v súlade s odbornou literatúrou:
„Verejnosť zároveň získava účasťou v konaniach podľa tretej časti zákona o EIA automaticky aj účastníctvo
v nasledovných povoľovacích konaniach, akými je stavebné konanie, územné konanie, kolaudačné konanie,
konanie o výrube stromov, konanie o dobývacom priestore a pod. Z tohto dôvodu sa v zákone o EIA priamo
deklaruje, že právo dotknutej verejnosti , ktorá sa stala účastníkom konania podľa zákona o EIA môže byť
výsledkami následných povoľovacích konaní, ich zmien alebo aj realizáciou navrhovanej činnosti priamo
dotknuté“ 2
1 Porovnaj napr. Rozsudok Najvyššieho súdu SR 2Sžp/7/2011 zo dňa 16.11.2011 alebo Rozsudok Najvyššieho súdu SR
4Sžk/23/2017 zo dňa 01. 03. 2018,
2 KATRLÍK, Radovan, Zákon o posudzovaní vplyvov na životné prostredie- komentár. Bratislava: Wolters Kluwer, 2016. ISBN
978-80-8168-340-4, str. 154
Rovnakým spôsobom, teda že účastník správneho konania o posudzovaní vplyvov je automaticky účastníkom
kolaudačného konania, sa k veci postavil napr. Krajský súd v Nitre:
Pokiaľ správne orgány pri zisťovaní okruhu účastníkov kolaudačného konania vychádzajú striktne len z ust. § 78
ods. 1 stavebného zákona, ich postup nemožno považovať za súladný so zákonom. Z ust. § 24 ods. 2 zákona č.
24/2006 Z. z. vyplýva, že účastníci zisťovacieho konania sú účastníkmi všetkých následných povoľovacích
konaní, teda i kolaudačného konania. Správny súd dáva do pozornosti správnych orgánov, že verejnosť získava
účasťou v konaniach podľa tretej časti zákona o EIA automaticky aj účastníctvo v následných povoľovacích
konaniach, akými je stavebné konanie, územné konanie, kolaudačné konanie, konanie o výrube stromov, konanie
o dobývacom priestore a podobne. Z tohto dôvodu sa v zákone o EIA priamo deklaruje, že právo dotknutej
verejnosti, ktorá sa stala účastníkom konania podľa zákona o EIA môže byť výsledkami následných povoľovacích
konaní, ich zmien alebo aj realizáciou navrhovanej činnosti priamo dotknuté.“ 3
Najvyšší správny súd SR v rozsudku 1Svk/13/2021 zo dňa 23.06.2023 poukazuje na stret dvoch právnych úprav
- § 78 ods. 1 Stavebného zákona a § 24 ods. 2 Zákona o posudzovaní vplyvov. Pri riešení uvedeného stretu
Najvyšší správny súd SR posúdil východiská, z ktorých ustanovenie § 24 ods. 2 Zákona o posudzovaní vplyvov
vychádza, ktorými sú Dohovor o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe k
spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia (Aarhuský dohovor) (čl. 6 a čl. 9) (ďalej ako „Aarhuský
dohovor“) a Smernica č. 2011/92/EÚ o posudzovaní vplyvov určitých verejných a súkromných projektov na
životné prostredie (čl. 11) (ďalej ako „Smernica“). Z uvedeného vyplynulo, že ako Aarhuský dohovor tak
i Smernica viažu účasť verejnosti v povoľovacích konaniach na „povolenie činnosti/projektov, a zároveň Smernica
„povolenie“ definuje ako rozhodnutie príslušného orgánu alebo orgánov, ktoré oprávňuje navrhovateľa realizovať
projekt (čl. 1 ods. 2 písm. c) Smernice EIA) a pojem „projekt“ je definovaný ako realizácia stavieb alebo iných
zariadení alebo plánov, iné zásahy do prírodného prostredia a krajiny, vrátane ťažby nerastných surovín (čl. 1
ods. 2 písm. a) Smernice EIA).
Ďalej Najvyšší správny súd SR poukázal na rozhodovaciu prax Súdneho dvora Európskej únie (rozhodnutie SD
EÚ C-121/11, Pro-Braine and Others) a tiež na § 3 písm. j) Zákona o posudzovaní vplyvov, kde je pojem
„povolenie“ definované ako rozhodnutie povoľujúceho orgánu vydané v povoľovacom konaní, ktoré oprávňuje
navrhovateľa realizovať navrhovanú činnosť alebo zmenu povolenej navrhovanej činnosti.
V nadväznosti na uvedené Najvyšší správny súd SR ustálil, že účasť verejnosti je potrebné spájať len s tými
povoľovacími konaniam, ktorých výsledkom je povolenie na realizáciu prác či zásahov meniacich fyzický stav
stavieb alebo dotknutej krajiny, avšak už nie s konaniami, ktoré súvisia už so samotnou prevádzkou stavby (a
teda už nie sú fyzickou realizáciou stavby a nezasahujú do stavby či krajiny).
Najvyšší správny súd SR vo svojom rozhodnutí vo vzťahu k účasti verejnosti v kolaudačnom konaní potom
vyvodzuje nasledovné závery:
„Účasť verejnosti na rozhodovaní v zmysle zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné
prostredie je potrebné spájať len s tými povoľovacími konaniami, ktorých výsledkom je povolenie na
realizáciu prác či zásahov meniacich fyzický stav stavieb alebo dotknutej krajiny (navrhovaná činnosť).
Kolaudačné rozhodnutie, ktorým sa povoľuje užívanie stavby na určený účel, bez ďalšieho nie je
rozhodnutím, ktorým sa povoľuje realizácia prác či zásahov meniacich fyzický stav stavieb alebo
dotknutej krajiny“
Z uvedeného vyplýva, že účasť zainteresovanej verejnosti ako účastníka správneho konania o posudzovaní
vplyvov nevzniká v kolaudačnom konaní bez ďalšieho, automaticky, avšak Najvyšší správny súd SR dodáva, že
jeho závery nemajú vplyv na § 140c ods. 10 Stavebného zákona, a teda ak zainteresovaná verejnosť podá
odvolanie voči odvolanie voči kolaudačnému rozhodnutiu, stane sa účastníkom konania.
Závery Najvyššieho správneho súdu SR z rozsudku 1Svk/13/2021 zo dňa 23.06.2023 boli publikované v Zbierke
stanovísk a rozhodnutí Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky (pod 71/2023 ZNSS, 1/2024, Ročník
III), a teda je nutné ich považovať za ustálenú rozhodovaciu prax Najvyššieho správneho súdu SR 4 .
Pre úplnosť dodávame, že zákondarca s účinnosťou od 27.06.2024 odňal zainteresovanej verejnosti
právo podať odvolanie v kolaudačnom (ale i územnom a stavebnom konaní), a to zákonom č. 142/2024
Z.z. o mimoriadnych opatreniach pre strategické investície a pre výstavbu transeurópskej dopravnej siete
a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorým boli okrem iného vypustené práve ustanovenia § 140c
odsek 8 až 11 Stavebného zákona.
3 Rozsudok Krajského súd v Nitre, 11S/65/2020 zo dňa 14.01.2020
4 Pozri Uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3 Cdo 6/2017 zo dňa 06.03.2017
***
Stavebné právo, resp. správne konanie o posudzovaní vplyvov na životné prostredie predstavujú jednu
z ťažiskových oblastí, ktorými sa v našej advokátskej kancelárii zaoberáme. V prípade záujmu o naše právne
služby v tejto oblasti nás neváhajte kontaktovať na: office@attor.sk.